Slovensko a Maďarsko: rozhádaní spojenci

24. února 2009 - Grigorij Mesežnikov
24 Únor

Na Slovensku otázky zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov patria v rebríčku prioritného záujmu občanov takmer na úplne dno, avšak s jednou výnimkou, a tou sú vzťahy s Maďarskom.
Slovensko-maďarské medzištátne vzťahy boli, sú a zrejme ešte dlho aj budú na Slovensku predovšetkým vnútropolitickou otázkou. Aj v Maďarsku vzťahy so susedným Slovenskom majú istý vnútropolitický rozmer, ale na Slovensku tzv. maďarská téma, súčasťou ktorej je aj problematika slovensko-maďarských medzištátnych vzťahov, je silným celoplošným politicko-mobilizačným nástrojom, ktorý v prípade „šikovného“ využitia môže zabezpečiť solídne zisky – aj mocenské, aj materiálne.
   Je tomu tak najmä preto, že „maďarská“ téma je nerozlučne spätá s viac ako polmiliónovou maďarskou národnostnou menšinou a so všetkým, čo s ňou v politickej sfére súvisí – s legislatívnou úpravou jej postavenia, výkonom menšinových práv v oblasti jazyka, školstva, kultúry a regionálneho rozvoja, činnosťou jej politickej reprezentácie a samozrejme s tým, ako jej situáciu vníma susedná Budapešť. A tu je často kameň úrazu.
   Ak by sme dnes hľadali nejaké problémy alebo udalosti, ktoré významnejšie zaťažili vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom (okrem zdedeného z čias komunizmu vodného diela Gabčíkovo), tak by sme neprišili na nič iné, čo by priamo alebo nepriamo nesúviselo s maďarskou menšinou na Slovensku. V iných otázkach – investície, obchod, cestná infraštruktúra, prihraničná spolupráca, obrana a bezpečnosť – rôzne vlády v Bratislave a Budapešti nachádzali spoločnú reč. Akonáhle sa však reč zvrtla na problematiku národnostných menšín, bol oheň okamžite na streche. Maďarský krajanský zákon, slovenský jazykový zákon, fóra maďarských politikov z okolitých štátov, slovenské školské učebnice, autonomistické predstavy časti maďarskej politickej elity, „potvrdenie“ Benešových dekrétov slovenským parlamentom – tieto a množstvo iných, aj zdanlivo drobných udalostí – najmä na Slovensku, ale aj v Maďarsku – s etnickým pozadím tvorili podstatnú časť agendy bilaterálnych vzťahov po dobu viac ako 15 rokov.

Slovensko-maďarské vzťahy za Dzurindy
V rokoch 1998–2006, keď na Slovensku pôsobili Dzurindove vlády a ich súčasťou bola Strana maďarskej koalície, vzťahy s Maďarskom síce neboli bez problémov, ale tie sa riešili bez zbytočnej hystérie. Situácia sa kardinálne zmenila po slovenských parlamentných voľbách 2006, keď v Bratislave vznikla „národne orientovaná“ vládna koalícia Smer–SNS–HZDS. Pre slovensko-maďarské vzťahy bola od samého začiatku rizikovým faktorom účasť vo vláde radikálno-nacionalistickej SNS. Táto strana totiž je známa nielen tým, že by chcela tunajších Maďarov vykázať do „patričných medzí“ (pred voľbami jej podpredsedníčka Anna Belousovová varovala, že ak sa SNS dostane do vlády, zredukuje práva maďarskej menšiny na úroveň 20 % existujúceho štandardu), ale aj agresivitou voči susednému Maďarsku. Tejto strane by zrejme najviac vyhovovala absencia slovensko-maďarských medzištátnych vzťahov. Jej predseda pri rôznych príležitostiach navrhoval zrušiť základnú medzištátnu zmluvu medzi SR a MR, odvolať slovenského veľvyslanca z Budapešti a dokonca aj spretrhať diplomatické vzťahy s Maďarskom. Zdá sa, že SNS vôbec neberie do úvahy fakt, že obe krajiny spájajú spojenecké vzťahy, založené na členstve v EÚ a NATO. Pred pár mesiacmi napríklad J. Slota vyhlásil, že Slovensko by malo viac cvičiť armádu, aby ubránilo svoje územie pred šéfom maďarskej strany Fidezs Viktorom Orbánom, ktorý vraj chce na Slovensku vytvoriť druhé Kosovo. Šéf SNS varoval, že po mostoch, vybudovaných na rieke Ipeľ, by mohli prísť z Maďarska na Slovensko obrnené transportéry.

Smer vzťahom neprospieva
Problém samozrejme nie je len v mentálnej dispozícii lídra jednej zo slovenských vládnych strán, ale v celkovom nastavení vládnej koalície, u ktorej jednoznačne prevažuje optika medzištátneho súperenia a konfrontácie. Slovenský premiér Robert Fico nevynecháva nijakú príležitosť na demonštráciu svojho „pronárodného postoja“, spočívajúceho v obhajobe slovenských záujmov voči Maďarsku a Maďarom. Viac ako dva roky medzi SR a MR neprebiehal štandardný politický dialóg na najvyššej úrovni, príčinou boli kroky a výroky slovenských vládnych politikov, ktoré maďarská strana považovala za protimaďarské. Je to o to smutnejšie, že v Budapešti teraz pôsobí jedna z najumiernenejších a najústretovejších vlád v celých postkomunistických dejinách Maďarska pokiaľ ide o menšinovú problematiku a spoluprácu so susednými krajinami. „Sociálno-demokratický“ Ficov Smer je však v týchto otázkach oveľa bližší svojmu koaličnému partnerovi nacionalistickému radikálovi J. Slotovi, než ideologicky spriaznenému maďarskému socialistovi Gyurcsányovi.
   Podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky je Orbánov Fidesz stranou s najväčšími šancami na volebné víťazstvo a zostavenie novej vlády v Budapešti. Podobne Ficov Smer vedie rebríček popularity a je odhodlaný vládnuť ešte jedno volebné obdobie v Bratislave. Iba zázrak, o ktorom dnes nič netušíme, by mohol spôsobiť, že sa vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom zlepšia, keď do premiérskych kresiel zasadnú naraz R. Fico a V. Orbán.